Zaujímavosti z dejín Košece:
Územie obce Košeca bolo obývané už pred n. l. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova. Obec patrila pod impérium Rímskej ríše. Osídlenie bolo v neolite, bolo tu popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry, slovanské z doby veľkomoravskej. Rimania založili obec spolu s Trenčínom a Lednicou a pomenovali ju „Kassa", čo znamená „chyža – stan". Rimania tiež pomenovali rieku Váh Vagus, čiže „bludár" a to preto, lebo Váh po každej povodni zmenil svoje koryto.
Obec sa spomína od roku 1272 ako Kaza, doložená je z roku 1397 ako Kasza, z roku 1598 ako Kazza aliter Kossecz, z roku 1773 ako Kossecza, maďarsky Kasza. Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Patrila Hradnému panstvu Košeca. Počas tatárskych nájazdov sa v lesoch Valaskej Belej ukrýval kráľ Bela IV. uhorský. Košeckí kopaničiari zásobovali kráľa i jeho družinu. Keď Tatári odtiahli, uhorský kráľ dal z vďačnosti obci mestské právo „opidum", mestský znak – erb a právo konať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachovala starobylá mestská pečať. Mestečko Košeca malo v minulosti i právo meča. Popravné miesto bolo spoločné s Ilavou na pozemku, ktorý sa dodnes volá „Šibenice"- v blízkosti je i tzv. „Katova studnička". Tam si vraj kat umýval ruky po poprave. V Košeci bol i veľký nedobytný hrad. No len bol, pretože jeho majiteľ Petroczy sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi. Sprisahanie bolo odhalené a kráľ dal na výstrahu Košecký hrad do základu rozrumiť, takže dnes o dávnej minulosti rozprávajú len jeho rozvaliny. V roku 1598 mala Košeca 58 domov, v roku 1720 mala 45 daňovníkov, z toho 42 želiarov, v roku 1784 mala 164 domov, 205 rodín a 917 obyvateľov, v roku 1828 mala 130 domov a 1082 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, súkenníctvom a obchodom s drevom. V obci bol pivovar, tehelňa, vápenka. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami (hrnčiarstvo, kolárstvo, kováčstvo a stolárstvo). Vyrábali kachle, boli tu 2 píly a valcha. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1923 (v roku 1925 mala 38 členov). Hladového pochodu do Ilavy sa 10. 2. 1932 zúčastnilo 40 občanov. V roku 1939 mala továreň na zinkovú bielobu 42 robotníkov.
Nozdrovice - sa spomínajú v roku 1397. Obec patrila zemianskym rodinám Nozdrovických, Záblatských. V roku 1598 mala 17 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 26 rodín a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 149 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch, obchodovali s drevom. Koncom 19. storočia obec zlúčená s Košecou.
Briestenné - osada, ktorá patrila zemianskej rodine Nozdrovických. V roku 1784 mala 16 domov, 17 rodín a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov a 350 obyvateľov. V polovici 19. storočia obec zanikla pripojením k obci Košeca.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
Bitka uhorských vojsk s husitmi v roku 1431:
V rokoch 1428 – 1433 bolo niekoľko vpádov husitských vojsk na naše územie. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám. V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - cez stredné Považie pod vedením Petra Holého a zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Husiti na strednom Považí sa vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť trenčianskym mostom na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Tieto mosty však boli strhnuté a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou 9. novembra 1431. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu. Ešte aj dnes z pokolenia na pokolenie rozprávajú Košečania o tejto bitke s husitmi. Polia, ale dnes aj obytná časť v Košeci, kde sa odohrala krvavá bitka nesie pomenovanie od českých husitov Rudé, dnešná zlichovská ulica.
Zdroj: Wikipédia
Pamiatky:
Košeca bola spätá s hradom Košeca, ktorý bol od 13. storočia centrom košeckého panstva. V roku 1671 za Leopolda I. dali hrad zbúrať a novým centrom panstva sa stalo mestečko Košeca. Panstvo s personálom sídlilo v kaštieli. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko pamiatok.
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1830. Základný kameň bol položený už v roku 1799. Bol postavený v barokovo-klasicistickom slohu ako jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria.
Kaplnka sv. Anny v miestnom parku je z roku 1750. Dala ju postaviť Judita Motešická.
Kaplnku sv. Barbory povyše obce dali postaviť v roku 1883 pri stavbe železničnej trate Antonio Luketti (Talian, ktorý pracoval na trati ako míner) a Ján Kútny.
Socha Jána Nepomuckého z roku 1872 stojí pri Podhradskom potoku. Dal ju postaviť vtedajší farár Ján Budinský. Pred kostolom je postavený kamenný barokový kríž z roku 1784. Ďalší kamenný kríž je postavený na námestí. Dal ho postaviť v roku 1851 richtár Ján Kútny. Stojí na mieste, kde predtým stál pranier, ktorý v revolučnom roku 1848 občania zhodili a potopili do Váhu. Na vyvýšenom mieste na obcou nazývanom Hôrky, dal mlynár Ľudovít Benda postaviť veľký kamenný kríž, ktorý bol odhalený 1. mája 1946.
V starej časti obce sa nachádza historická zvonica, ktorá zároveň slúžila ako neskororenesančná brána (asi r. 1600) do starého cintorína. Zvonica (brána) je štvorcová jednoposchodová budova s podklenutým podchodom. K budove priliehajú zvyšky renesančného múru. Na bráne sa zachovali zvislé slnečné hodiny na ktorých je nápis: "VICHOD UKAZUJEM ŽIVIM, ZÁPAD SEM DO NUTRA MRTVÝM". Pôvodne na poschodí bola farská sýpka, ale aj zvonica, do ktorej boli premiestené zvony zo starého kostola, ktorý mal narušenú statiku. Starý cintorín za neskororenesančnou bránou zrušili v roku 1786 krátko predtým, ako sa začal stavať nový kostol a cintorín.
Neďaleko sa nachádza budova starej fary zo 17. storočia, ktorá slúžila neskoršie aj pre miestne JRD. V obci bola v minulosti evanjelická modlitebňa so samostatnou drevenou zvonicou s troma zvonmi. Po prestavbe v roku 1994 na Deň reformácie bola vysviacka nového kostola.
V Nozdroviciach, miestnej časti Košece, sa nachádza malý šľachtický cintorín. Pred jeho založením sa nozdrovickí zemepáni nechávali pochovávať v krypte košeckého kostola, neskoršie na vlastnom cintoríne. Z cintorína sa zachovali len dva náhrobné kamene.
Zdroj: Wikipédia
Košecký hrad:
Dejiny hradu Košeca sa začínajú pred rokom 1272. Z tohto roku sa zachovala listina, podľa ktorej sa župan Smaragdus, syn Jána z Košece, dohodol o priebehu chotárnych hraníc s opátom zo Skalky. V 14. storočí je hrad známy pod menom "Kassa" a stal sa sídlom tunajšej provincie. Počas vlády Ľudovíta Veľkého Košecu opäť spravovali kráľovský kasteláni. Podľa Žigmundovej donácie z roku 1397 hrad i s panstvom dostal Mikuláš, brat Ctibora z Beckova. V listine sa uvádza, že do hradného panstva patrili v tomto roku tieto lokality: Košeca, Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Kopec, Malá a Veľká Poruba, Tunežice, Strmá Rieka, Nozdrovice, Podhorie, Hloža, Dolný a Horný Moštenec, Ďurďové, Mojtín. V 15. storočí sa majiteľmi hradu stala rodina Lieskovských, nazývaná tiež Kasai alebo Košecký. Postarala sa o hospodársky rozvoj okolitých majetkov a hradu. Pretože sa rodina Košeckých otvorene pridala k husitom, Matej Korvín po upevnení svojej moci im pre ich zradu odňal v roku 1462 Košecký hrad aj s panstvom. Novým majiteľom sa stal Blažej Maďar. Rodina Košeckých s husitmi hrad dobyli a vzali si ho naspäť. V roku 1467 Maďar opäť vojensky dobyl hrad a získal späť kráľom darovaný majetok. V roku 1490 Blažej Maďar zomrel a o štyri roky zomrel aj jeho zať a dedič Pavol Kiniži. Po smrti Blažeja Maďara a Pavla Kinižiho, ktorí nemali potomkov, Košecký hrad sa dostal do rúk panovníka. Počas nepokojných rokov, zmenou vlastníkov a súdnych sporov sa majiteľom stal Petrõciho. Ten však za pripravovaný únos Leopolda I. a následne odsúdenie utiekol pred smrťou aj so svojimi synmi Štefanom, Imrichom a Mikulášom do Sedmohradska. Palatín Pavol Esterházy hrad 16. novembra 1670 vojensky obsadil. V priebehu ďalšieho roku cisárske vojsko hrad zdemolovalo. Podmínovali a vyhodili do povetria bašty, múry a značne poškodili základy hradu. Týmto sa spečatil osud Košeckého hradu, ktorý sa premenil na zrúcaniny. Centrom košeckého panstva po zničení hradu sa stal kaštieľ, vybudovaný z dreva v neďalekom mestečku Košeca. Sem sa premiestnil aj panský personál.
Zdroj: http://zilina-gallery.sk/